Let Juraja Koreňa Novým Zélandem

Juraj Ďurifuk Koreň, paraglidista od pána boha, horolezec a vůbec borec s outdooráckým srdcem a duší básníka si konečně splnil svůj sen proletět se na všech světadílech té naší modrozelené hroudy letící vesmírem. A poslal nám o tom úplnou báseň ve slovech i v obrazech.

Ach, u všech bohů, to čo som videl, to čo som zažil a to kde som bol? No čo, normálne si letel vol biv Zélandom, Ďuro. No pre mňa to bolo čosi viac ako len športový výkon. Boli to sny, a to tie najdivokejšie, premenené v realitu. A dokonca aj tie najdivokejšie, boli úplne prekonané, takmer dvojnásobne.

Svoje detské sny o tom vidieť krajinu zasľúbenú, divokú prírodu Stredozeme očami orla. Teda preletieť na paraglide stovky až tisíc kilometrov, bivakovať po horách a tešiť sa zo života, spoznávania nového…a zároveň prežívať metaforicky dobrodružstvá Aragorna, syna Arathornovho, Isildurovho dědice, největšího stopaře tohoto věku.”

Čo som videl? Videl som "hory, hory Gandalfe" A aké! Tie najvyššie z celého ostrova, videl som ľadovce, neprístupné skaly, padajúce v lavínach. Videl som Edoras, Helmov žľab, videl som hory, ktoré ani nemajú meno, tak hlboko som sa letom orla Gwahira ponoril do Južných Álp.

Videl som také západy, východy, oblohy, morské zátoky, doliny, lesy, morény a perspektívy, aké sú dopriate tým, ktorí sú ochotní podstúpiť to riziko, vypraviť sa im v ústrety na vlastnú päsť.

Čo som zažil? Strach, radosť i sklamania, prehry, bolesť aj pochybnosti, nespútanú slobodu so sýtou príchuťou zodpovednosti ktorú každá možnosť rozhodovať nesie. Poletím do hlbín hôr, kde sú oblaky vysoko, no pristátie s 30kilami na chrbte bude ťažké, možno si vytknem členok, alebo zlomím nohu, či zničím výstroj? Ako sa odtiaľ dostanem? Budem vedieť odletieť?

Boje so silným vetrom, s foehnom, búrkami, húľavami, tieňmi i rotormi...ťažké, technické štarty...to všetko boli denno-denné výzvy v kategórii leteckej. A potom je tu ďalšia a to tá pozemská. Nájdem vodu? Miesto na spanie? Opravím poškodenú výbavu, cestu na štart v skalách, cez kriačiny? Zvládnem to sám? Tieto malé ale predsa výzvy, bitky sú práve tá šťava zážitku. Malé víťazstvá, ktoré bojovať a zažiť je nádherný pocit. 

Kde som bol? V Stredozemi, v nebi mentálnom i fyzickom! Siahal som bohom na päty. Odletel som z Queenstownského Coronet Peaku za deväť dní do údolia Wairau, čo bol najoptimistickejší cieľ dlhý zhodou náhod pekelných 666 km.

Počasie však pokračovalo, a tak som od mora na severnom pobreží, v Nelsone, odštartoval a letel ešte ďalších okolo 450 km až ku Mt. Cooku, kde počasie nadobro skončilo. Tak som moju sólo paraglidovú púť po 19 dňoch cca 1100 km vzduchom a cca 50 km po zemi ukončil. 

Ďakujem hory, skláňam sa pred vami. To, čo ste mi umožnili je tak mocné, že v jazyku elfov, ľudí ani trpaslíkov neexistuje dostatočne silné slovo, ktoré by to popísalo. Schudol som 10 kíl ale nabral tony skúsenosti, poctivo zaznamenaných v zápisníku, ktoré ma opäť posunú ďalej do väčších výziev. Svoj siedmy letecký kontinent som nemohol zažiť lepšie.

"Nezaujíma ma, čím sa živíte. Nezaujíma ma, koľko máte rokov. Chcem vedieť či ste pre svoje sny ochotní obetovať aj to, že budete vyzerať ako blázni.“