Z ledu na oblaka: Extrémní výstup a let na paraglidech z Triglavu

Hike & Fly je už etablovaná disciplína, jak ve světě, tak i u nás v Česku. S padákem na zádech si vyběhneš na vrchol hory, roztáhneš paraglide a vzlétneš. Climb & Fly je o poznání těžší, protože si na vrchol hory musíš vylízt, často těžkým, technicky náročným a v zimě i zledovatělým terénem. Na zádech si neseš nejen padák, ale i veškeré lezecké vybavení včetně lan, jistících želez a cepínů. Navíc když se vydáš na několikadenní náročný výstup, tak jako náš ambasador Juraj "Ďurifuk" Koreň a Mário Mutala, neseš si navíc i vybavení na bivakování a samozřejmě i jídlo. 

S Adventure Menu Lightweight si naštěstí poneseš jen 20 % váhy finální dobroty, takže máš víc prostoru pro další nevyhnutnou výbavu. Každopádně to není procházka růžovou zahradou, ale o to větší je radost z dosažení vrcholu, kde další dobrodružství ve vzduchu teprv začíná. 

Juraj s Máriem se koncem ledna vydali do Slovinska na severní stěnu Triglavu, kde si pro Climb & Fly počin vyhlídli cestu Kuloár snů (Culoir of dreams - M7, 90°, 1100 mED2 na Triglav 2864 m n. m). Jejich intenzivní zážitky z lezení v extrémních podmínkách, včetně boje se strachem, fyzickou námahou a nepředvídatelným počasím nám Juraj shrnul do krátkého článku, ale hlavně z výstupu sestříhal supr video. Tak se pohodlně usaď a sleduj jejich dechberoucí cestu technicky náročnými úseky a nebezpečnými pasážemi až na vrchol. 

“V dňoch 30 až 31.1. sa nám s Máriom Mutalom podarilo preliezť v severnej stene Triglavu cestu Culoar of Dreams/Sanski ozebnik M7/90°až na vrchol o takmer 1500 výškových metrov vyššie a dole zostúpiť na paraglidoch, ktoré sme si niesli v batohoch celou cestou. V stene vládli fenomenálne podmienky no i tak to bola skutočná bitka so strachom i slabosťou tela. Prvá dĺžka s 85° sklonom a miestami cukrovým snehom Mária na ostrom konci lana zohriala a po troch ďalších, ktoré lezieme súbežne ho striedam. 

Prebíjame sa kolmými snehmi pochybnej kvality, niekedy viac ľadovými, inokedy cukrovými. Zaistenie skrutkami je rovnako pochybné. Preto od štvrtej dĺžky ťahám ja, lebo Mário s podobným lezeckým terénom nemá veľa skúseností. Často sa zo štandov púšťam vpred, s plánom zbytočne sa nezamýšľať nad istením, nezastavovať a hlavne hlavou napred! Kľúčové miesto za M7 mi dalo zabrať, kŕče v rukách aj nohách ma takmer stoja pád do nedržiacich skrutiek, no podarí sa mi zaprieť do kúta a aj založiť dobrého frienda. Po dlhšom úseku ľahkého terénu nás zastihne tma a tak neplánovane bivakujeme v luxusnej jaskyni zabalení v padákoch a termofóliách. 

Ráno sa prebíjame dĺžkou za M6 a nekonečnými snehoľadmi od 40 do 75° až na koniec steny, kde sme o 12 hodine. Odtiaľ sólujeme nekonečných 400 výškových metrov opäť kvalitným snehoľadom od 40 do 70° vrcholovou pyramídou na Triglav, vrchol v 2864m. Tam fúka skvelý vetrík a tak neváhame a zakončujeme toto skutočne výživné dobrodružstvo expresným zostupom na krídlach vetra ku autu.

Šťastie praje pripraveným a odvážnym. Ja som osobne veľmi rád, že po dlhom období rekonvalescencie z ťažkého Covid-u som sa trošku rozhýbal. Zážitok z celej akcie to bol skutočne plnotučný, šťavnatý. Výhľad na okolité končiare obliate takmer konštantným snehoľadom, o akom sa nám v Tatrách môže len snívať, vypúšťal nejednu kliatbu od závisti za takéto ihrisko...i nejednu za nekonečnosť múk, ktoré v ňom zažívali naše lýtka.”